Kláštorná knižnica

Je predpoklad, že kláštorná knižnica sa začala budovať v druhej polovici 13. storočia. Keď sa premonštrátsky rád v roku 1787 rozpustil nariadením Jozefa II., knižničné dokumenty boli prevezené do Jágru (Eger - HU) a Budína (Buda - HU). Po obnove rádu sa do kláštornej knižnice vrátilo len 90 kníh z Budína.

Výstavbu súčasnej knižnice začali budovať po roku 1802, odkedy sa počet kníh neustále zvyšoval. V čase prvej Československej republiky sa obohatila knižnica o publikácie a dokumenty zo zaniknutých premonštrátskych gymnázií, plebánií a lelesskej knižnice. Po roku 1950 sem boli zaevidované aj knihy zo zaniknutých premonštrátskych opátstiev Východoslovenského kraja.

Súčasná knižnica pozostáva z 80 000 zväzkov z oblasti teológie, filozofie, prírodných vied, geografie, histórie a lekárskych vied.

Z pôvodnej zbierky sa časť dostala do Bratislavy - do Slovenskej národnej galérie, Martina - do Matice slovenskej a časť do Slovenského technického múzea v Košiciach.

Strop knižnice je ozdobený freskami Jána Lukáša Krackera. Jedna je alegóriou štyroch univerzitných odborov: právo, lekárska veda, filozofia a teológia, a to na počesť  oduševneného podporovateľa umenia a vied - Andreja Sauberera.  Druhá freska je alegóriou života a smrti.