Národný park (NP) Slovenský kras

Národný park Slovenský kras bol vyhlásený v roku 2002 na území bývalej Chránenej krajinnej oblasti Slovenský kras. Leží v okresoch Rožňava a Košice - okolie. Od roku 1977 prvá biosferická rezervácia na Slovensku.

Rozloha: 34 611 ha
rozloženie v smere sever - juh: 32 km
rozloženie v smere západ - východ: 72 km

Ide o najtypickejšie a najväčšie krasové územie v strednej Európe, ktoré je známe piatimi náhornými planinami (Koniar, Plešivecká, Silická, Zádielska a Jasovská planina), s typickými strmými úbočiami a ostrými hranami, oddelené hlbokými kaňonovitými dolinami - tiesňavy, teda ide o planinový typ krasu.  Je tu množstvo typických povrchových krasových útvarov - škrapy, závrty - niektoré s hĺbkou 5 - 30 m a šírkou až 200 metrov, krasové jamy, prepadliská, krasové chrbty, priehlbne, vyvieračky, ponory, jaskyne s bohatou kvapľovou aj ľadovcovou výzdobou, krasové priepasti (najhlbšou priepasťou Slovenského krasu je Brázda s hĺbkou - 205m a Kunia priepasť - 203m).

Na území národného parku sú vyhlásené národné prírodné rezervácie (napr.: Havrania skala, Hrušovská lesostep, Jasovské dubiny, Kráľova studňa, Drienovecká lesostep, Sokolia skala, Brzotínske skaly, Zádielska tiesňava, ...), prírodné rezervácie, národné prírodné pamiatky, prírodné pamiatky, chránené prírodné výtvory (napr.: Ardovská jaskyňa, Brázda, Diviačia priepasť, Gombasecká jaskyňa, Domica, Milada, Jasovská jaskyňa, Krásnohorská jaskyňa, Silická ľadnica, Ochtinská aragonitová jaskyňa. Jaskyňa Domica tvorí najväčší jaskynný systém spolu s jaskyňou Baradla v susednom Maďarsku o dĺžke 2l km.

Najvyšší vrchol územia je Pipítka (1225m).

Jaskynný komplex Slovenského krasu je významný aj z hľadiska početných nálezov pravekého osídlenia - Homo sapiens fossilis na Slovensku, ktorý je ojedinelým nálezom európskeho významu szeletskej kultúry a bukovohorskej kultúry.
Jaskyne Slovenského a Aggtelského krasu, ktorý sa nachádza v Maďarsku, sú zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Slovenský kras sa vyznačuje obrovským množstvom podzemných vôd, ktoré majú veľký význam najmä z vodohospodárskeho hľadiska. Aj z tohoto dôvodu bola časť chráneného územia vyhlásená za chránenú oblasť prirodzenej akumulácie vôd.

Územie je zaujímavé aj tým, že prakticky neexistuje povrchový odtok vody. Zrážková voda presakuje cez povrchovú vrstvu pôdy a dostáva sa do podzemných dutín a tým sa vytvárajú jaskyne a vznikajú vyvieračky (napr.: Kečovská, Ardovská, Malá studňa, Zádielska, Hučianska, Slavecká).

Na území Slovenského krasu sa nachádzajú mnohé lokality, ktoré sa zaraďujú medzi najdôležitejšie nielen na Slovensku, ale aj na celom území Západných Karpát.
Toto územie patrí medzi botanicky najbohatšie územia v strednej Európe. Najväčší význam majú endemické druhy rumenica turnianska, zvonček tvrdoplodný, kandík psí zub, včelník rakúsky, črievičník papučkový, zbehovec Laxmanov, niektoré vedené aj vo svetovej červenej knihe ohrozených druhov.
Zo živočíchov si  zasluhuje zmienku výskyt endemického slimáka vyvieračiek a prameňov - Sadleriana pannonica, ale aj bohaté zastúpenie jašteríc (jašterica zelená, jašterica múrová) či vtákov (napr.: sokol sťahovavý, sokol rároh, orol krikľavý a i.). V jaskyniach žijú početné kolónie netopierov.